Spálenie odpadu na ohnisku v záhrade, v sude, v krbe alebo v kotli sa môže zdať veľmi rýchle, pohodlné, lacné a tradičné riešenie. V minulosti to bol bežný spôsob zbavovania sa odpadov z domácnosti. V obciach neboli zavedené systémy zberu odpadov. Odpadov bolo neporovnateľne menej, ako je tomu dnes. To málo, čoho sme sa chceli zbaviť, nemalo tak rozmanité chemické zloženie ako dnešné odpady. Navyše znečistenie z iných zdrojov takmer neexistovalo. Za posledné ďesaťročia sa však situácia výrazne zmenila a preto už takéto „tradície“ nemôžeme „udržiavať“. Kvôli nášmu zdraviu a životnému prostrediu.

Odpady z obalov vo veľkej miere končia voľne pohodené v prostredí. Pokrývajú brehy riek, hladiny jazier, sú splavované do morí kde sa hromadia a vytvárajú celé ostrovy plastov. Hromadia sa v žalúdkoch rýb, vtákov a ďalších zvierat, ktoré tieto plasty nevedia stráviť, ani vylúčiť a hynú. Mikroplasty (rozpadnuté plastové odpady) sú dokonca súčasťou vody, ktorú pijeme...

Človek potrebuje niekde bývať, nejak sa presúvať, potrebuje rôzne veci pre prácu či zábavu. Vďaka zvyšujúcej sa životnej úrovni a vidine života v blahobyte, ktorú človeku ukazuje svet reklamy, človek túži mať čoraz viac. Za posledných 20 rokov vzrástlo množstvo odpadov na hlavu takmer dvojnásobne, pritom zadĺženosť osemnásobne.  Chceme vlastniť a neváhame sa zadĺžiť. Pritom  však nie všetky veci využívame neustále a tie by mohli poslúžiť viacerým, keby si ich požičiavali, či ich zdieľali. Alebo, pre zmenu, vymieňali.

Po akcii je čisto, na zemi sa neváľajú žiadne plastové poháre a taniere aj so zvyškami  jedla skončili v komposte.
Nie veľmi častý obraz po skončení festivalu, no predstavte si, že je to predsa len možné. A už aj na Slovensku máme prvé lastovičky, ktoré sa snažia k prostrediu, kde organizujú svoju akciu správať šetrne a nenechať po sebe na mieste konania žiaden odpad, respektíve neprispieť ním výdatne na najbližšiu skládku odpadov, či do spaľovne.