Na Záhorí, najmä v Skalici a Senici, v týchto dňoch silno rezonuje téma výstavby spaľovní odpadu. Práve na túto tému hovoríme s MONIKOU MEDOVIČOVOU, ktorá sa v štátnej správe venovala odpadovému hospodárstvu a šesť rokov pracovala ako inšpektorka na Slovenskej inšpekcii životného prostredia. V súčasnosti pôsobí v mimovládnej organizácii Priatelia Zeme – SPZ.

Recyklačné ciele sú jedným z ukazovateľov smerovania k obehovému hospodárstvu. Stanovujú sa aj pre oblasť stavebníctva - stavebné firmy budú musieť preukázať, že pri výstavbe používajú určitý podiel recyklovaných materiálov. Tieto materiály však musia spĺňať všetky technické a technologické požiadavky na konkrétne stavebné použitie. Zároveň musia byť aj zdravotne nezávadné a environmentálne vhodné, a to počas celej fázy ich používania aj pri ďalšej manipulácii a nakladaní s nimi ako odpadom.

Komunita Vrginmost v Chorvátsku a environmentálna organizácia Zelena akcija (Priatelia Zeme Chorvátsko) vyjadrujú svoju silnú solidaritu s obyvateľmi Prakoviec na Slovensku, ktorí čelia príchodu preukázateľne škodlivej prevádzky na recykláciu plastov, ktorá predtým fungovala vo Vrginmoste.

Jedným zo znakov greenwashingu je napríklad nepodložené tvrdenie o environmentálnom prínose projektu, ktoré nie je doložené relevantnými dokumentmi, reálnymi možnosťami realizácie alebo obsahuje zavádzajúce informácie. Všetky tieto znaky môžeme nájsť na stránke enviroportálu.sk, na ktorom sa prezentuje vyjadrenie spoločnosti Granya, a. s., investora spaľovne odpadov v Hontianskych Tesároch. Investíciu nazval „Energetické ReUse centrum“ a ročne má spáliť 100 000 ton prevažne komunálnych odpadov. Už samotný názov ReUse centrum je „greenwashing“. Podľa názvu by malo ísť o centrum zhromažďovania vecí, ktoré sa opravujú a opätovne ponúkajú, aby neskončili ako odpad a nie o spaľovňu odpadov!

Náklady na zneškodnenie komunálnych odpadov stúpajú. Každá ďalšia tona zmesového odpadu navyšuje poplatky za komunálne odpady obyvateľom. Dá sa to však aj inak. Takmer 500 samospráv v Európe zapojených do programu Zero Waste Cities sa vydalo na cestu zníženia produkcie zmesového odpadu a zavádzania opatrení na predchádzanie vzniku odpadov, či opätovné použitie. Tie najlepšie zneškodňujú len 7 % svojich odpadov. Po príklady dobrej praxe už nemusíme chodiť ďaleko. Na Slovensku sa vydali na cestu Zero Waste už 4 samosprávy a dosahujú prvé úspechy. Príďte a dozviete sa viac!

Opakovaný biomonitoring v okolí cementárne v Turni nad Bodvou potvrdil vážne environmentálne hrozby. Výsledky odhalili výrazné znečistenie pôdy, vody a potravín toxickými látkami, ako sú dioxíny, ťažké kovy a PFAS. Cementáreň, ktorá využíva alternatívne palivá obsahujúce odpady, predstavuje významný zdroj znečistenia. Odborníci varujú pred nedostatočnou legislatívou a vyzývajú na zlepšenie monitoringu a ochrany životného prostredia.

Mikroplasty, drobné plastové častice menšie ako 5 milimetrov, sa stávajú čoraz väčšou hrozbou pre ľudské zdravie. Ich prítomnosť v životnom prostredí a potravinovom reťazci vedie k ich neúmyselnej konzumácii a vdýchnutiu. Tieto častice sa hromadia v orgánoch a vedú k biologickým zmenám, oxidačnému stresu a zápalom. Vystavenie mikroplastom je spojené so zlými kardiovaskulárnymi a respiračnými výsledkami, gastrointestinálnymi účinkami, reprodukčnými účinkami, metabolickými poruchami a rakovinou. [1]