Klimatická kríza už dávno nie je varovaním „ekológov a aktivistov“. Na jej vážnosť upozorňujú poprední vedci – klimatológovia, oceánografi, či fyzici, ktorí celý život skúmajú fungovanie Zeme. To, čo bolo kedysi považované za extrém, sa dnes stáva novou realitou. Ak chceme zabrániť bodu zlomu, po ktorom už niektoré negatívne prírodné procesy nebude možné zastaviť, je nevyhnutné prijímať opatrenia vo všetkých oblastiach hospodárstva, vrátane odpadového hospodárstva. Práve množstvo odpadu, jeho charakter a spôsob nakladania s ním môžu klimatickú krízu buď prehlbovať, alebo naopak prispieť k jej zmierneniu.

Dňa 22. apríla 2026 sa v Bratislave konalo podujatie s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“, ktoré organizovala Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Medzi diskutujúcimi bol aj Martin Červenka, zastupujúci Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Okrem iného v nás zarezonovalo jeho vyjadrenie pre média, v ktorom označil odporcov výstavby spaľovní odpadov za malú kričiacu skupinku ľudí. Tá podľa neho svojím hlasným vystupovaním prehlušuje väčšinový názor podporujúci spaľovne.

Dňa 22. apríla 2026 som sa zúčastnila podujatia Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) s názvom „Okrúhly stôl o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike“. Paradoxne, práve na Deň Zeme sa diskusia nevenovala modernému odpadovému hospodárstvu ani opatreniam, ktoré by reálne viedli k dodržiavaniu hierarchie odpadového hospodárstva – teda k znižovaniu vzniku odpadu a zvyšovaniu miery triedenia a recyklácie. Dominantnou témou bolo energetické zhodnocovanie odpadov a výstavba ďalších spaľovní na Slovensku.

Už od roku 2022 sme členmi siete európskych mimovládnych organizácií  Zero Waste Europe a spoločne sa nám darí meniť svet! Pozrite sa do výročnej správy Zero Waste Europe za rok 2025, ktorá sumarizuje environmentálne aktivity naprieč Európou, vrátane tých našich.

Minister životného prostredia Taraba sa pri každej príležitosti snaží presviedčať verejnosť o nevyhnutnosti výstavby nových spaľovní odpadov. Používa pritom zavádzajúce až klamlivé informácie, ktoré nie sú podložené číslami, overiteľnými argumentmi ani hlbšou analýzou.

Je najvyšší čas šetriť! Nielen, keď sa pozrieme do obecného či mestského rozpočtu, ale i na naše životné prostredie. Každá ďalšia tona zmesového odpadu zapĺňa skládky, či spaľovne odpadov. A tie tu nikto z nás nechce. Už vieme, že sa to dá aj inak! Dokazuje to takmer 4,5 milióna Európanov zapojených do programu Zero Waste Cities, ktorí znižujú produkciu svojich odpadov, poctivo triedia odpad, či doma kompostujú...

Rok 2025 bol náročný pre všetkých, aj pre občianske združenia. Pracovali sme v prostredí rastúceho tlaku ekonomických záujmov, oslabovania ochrany životného prostredia aj obmedzených finančných zdrojov. Napriek tomu sa nám podarilo zrealizovať množstvo dôležitých aktivít a dosiahnuť konkrétne výsledky.

Kvalita ovzdušia, najmä v mestskej časti  Podunajské Biskupice a v obci Rovinka, je už v súčasnosti nepriaznivá, a to najmä v dôsledku blízkosti rafinérie Slovnaft a spaľovne komunálneho odpadu OLO. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výstavba ďalšej spaľovne odpadov ako ďalšieho „veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia“  by znamenala vystavenie obyvateľov  týchto lokalít ešte vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok.

Slovensko dnes čelí tlaku investícií, ktoré často uprednostňujú rýchly zisk pred ochranou zdravia ľudí a životného prostredia. Či už ide o spaľovne, pyrolýzy, nové chemické prevádzky, alebo nevhodne umiestnené zariadenia pri obytných zónach – mnohé z nich sú predstavované ako „moderné riešenia“, no v skutočnosti prinášajú riziká, ktoré je potrebné dôsledne posúdiť.

Rovnako naivné a nebezpečné sú podľa odborníčky na odpady Moniky Medovičovej idey, že aj tie najmodernejšie spaľovne, respektíve zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) nepredstavujú žiadne riziko pre obyvateľstvo. Hoci k tomu zvádza efektný architektonický štýl alebo prívlastky obsahujúce slovo „eko“.